V čase väčšieho voľna rada čítavam iné polocestovateľské blogy Slovákov alebo Čechov, ktorí sa zbalili ako my a odišli za novým životom.
Veľmi som si obľúbila blog páriku, ktorý odišiel do Kanady, resp. Lucie, ktorá tam odišla žiť so svojim priateľom. Jej blog nájdete tu: http://www.luuovertheocean.com/.

A práve ona ma poučila o tzv. free tours, na základe ktorých vás po vybranom meste zadarmo prevedú po pamiatkách, puboch alebo si vyberiete nejakú špecialitku, ako bol v našom prípade Jack Rozparovač.
Aj keď prehliadky fungujú na princípe neplať nič alebo zaplať koľko chceš, samozrejme, že sme zaplatili, keď nám bol pripravený takýto zážitok.
My sme konkrétne šli cez stránku freetoursbyfoot a dostali sme sprievodkyňu Jessicu, ktorá je pôvodom z Vancouveru, Kanada a v Londýne študuje.

Stretnúť sme sa mali pri kostole Saint Botoloph Without Aldgate Church o 5.50pm. Tour mala začať o 6pm, tak aj v emaile Jessica zdôraznila, nech prídeme načas, lebo prehliadka začne o šiestej presne. Samozrejme, že sme meškali :) A neboli sme jediní. Ale Jessica, ako pravá milá Kanaďanka, nás privítala, popýtala sa odkiaľ sme a začali sme.
Ale prečo práve pri kostole?
Tento kostol sa za čias Jacka Rozparovača nazýval ako "Church of Prostitutes", okolo ktorého sa prostitútky prechádzali, pretože stojí na veľmi rušnom mieste a v blízkosti je veľa pubov, teda aj veľa príležitosti na biznis. Zaujímavosťou je, že, keď sa prostitútky prechádzali, neboli zatýkané, zatkli len tie, ktoré na mieste postávali.


Časť East End a jej Whitechapel bola v tej dobe považovaná za najchudobnejšiu a najšpinavšiu časť Londýna, kde žili vo väčšine samí imigranti z rôznych krajín. Ľudia tu žili v najhorších podmienkách, spávali v posteliach, ktoré boli naukladané jedna vedľa druhej, všade bola samá špina, potkany im behali okolo hláv, ale oni ani lepší život nechceli mať, pretože holdovali metle ľudstva s názvom GIN. Bola to doba, kedy ženy mali zakázané piť alkohol, a preto kvôli nemu boli na ulici a predávali svoje telo. Zároveň to bola to doba, kedy nájom musel byť zaplatený presne na hodinu, inak ľudia končili na ulici.

Najmenšie námestie East End okolo roku 1888.
A práve tohto faktu využil Jack Rozparovač - teda aspoň podľa Jessicy :)
Ženy chceli gin a Jack ho využil vo svoj prospech ako lákadlo.


Prezývka Rozparovač vznikla na základe spôsobu vraždenia jeho obetí. Svoje obete podrezal od jednej strany ucha k druhej strane, nechal ich vykrvácať a potom im odstránil z tela vaječníky, maternicu a vyrezal genitálie.



Tu sa našla prvá obeť
Jack bol v podstate prvým sériovým vrahom doby, aj keď mal "len" 5 alebo 6 obetí.
Jeho činy boli z obete na obeť agresívnejšie. Jeho posledná obeť bola však iná a jej vražda bola najhoršia. Šlo o Mary Kelly, ktorá bola odlišná už len svojim výzorom. Tým, že predošlé obete holdovali alkoholu sa podpísalo na ich vzhľade. Pleť mali škaredú, zuby vypadané a telá obézne - plné vody.
Mary bola štíhla, krásna so zdravým chrupom. Jack ju zavraždil v jej izbe, vnútornosti nechal pohodené vedľa tela a kúsky mäsa rozvešal po izbe. Bola to jeho posledná vražda.


V tomto Guest House žili prostitútky v nehostinných podmienkach - byt by som si tam asi neprenajala :)


Kto to bol, to nikto stále nevie. Podozrenie však padalo na rôznych ľudí, najznámejší je George Chapman, ktorý žil v priamom centre udalostí a prisťahoval sa do Londýna tesne predtým, než začali vraždy. 
Žil v dnešnom pube White Hart, kde zabil svoje manželky antimónom. V dnešnej dobe však už vieme, že sérioví vrahovia svoj postup nemenia, a preto aj keď na tú dobu im sadol do profilu, Jack to nebol.

Pub, v ktorom býval George Chapman


Určite choďte na túto prehliadku, sú to 2 hodiny zábavy, prechádzky a informácií a to nielen o Jackovi, ale o živote v Londýne okolo roku 1888, ale aj o jeho temnej stránke.

Židovská štvrť East End - aj tí boli podozriví, že jeden z nich je Jack.






Jessica vás prevedie po jednotlivých miestach, kde sa našli mŕtve prostitútky, prečíta vám listy, ktoré boli poslané do redakcie pod menom Jacka alebo prečo ženy v tej dobe nosili dáždniky, aby ich mohli rozprestrieť, keď začnú biť kostolné zvony.


Tu sa našla posledná obeť, ktorá bola zavraždená na ulici

Na mňa prehliadka urobila neuveriteľný dojem a v blízkej dobe sa chystám na ďalšie.

With love,
Zuzka


Už viacero ľudí sa nás pýtalo, prečo sme prestali písať o sebe, o Londýne, o nás.

Za tých pár mesiacov sa stalo veľa vecí.
A neboli to len veci pozitívne. A o tých negatívnych sme nechceli a ani ešte nechceme písať.

Každopádne našim predsavzatím do Nového roku je písať, písať a písať :)



Preto ďakujeme, že ste tu s nami a že sa zaujímate. A veru sa máte na čo tešiť, pretože my by sme nikdy nepovedali, že sa ocitneme v reality show (alebo bývanie v sharehouse)... Ale o tom nabudúce ;)

A aké sú vaše predsavzatia do Nového roku?

Zuzka & Tibor
Nedávno sme dostali komentár od Ľudmily, ktorá sa plánuje presťahovať do Londýna a chcela by na začiatok nejaké menšie rady alebo tipy.
Zdravím vás Zuzka & Tibor, volám sa Ľudmila a chcem ísť pracovať do Londýna, myslela som, že využijem agentúru easy london, ale vaše negatívne skúsenosti ma odrádzajú. Som sama, a nemám v Londýne nikoho známeho, ktorý by mi poradil, tak sa obraciam na vás. Poznáte, prosím, nejaké iné agentúry, ktoré sú dôveryhodnejšie? S akou agentúrou ste spolupracovali vy? Podarilo sa vám nájsť prácu? Čo takto číslo NIN, otvorenie bankového účtu, a ďalšie veci, s ktorými sľubovali pomoc easyLondon? Vedeli by ste mi poradiť, ktoré oblasti v Londýne sú bezpečné na bývanie? Za každú, čo i len najmenšiu informáciu vám budem nesmierne vďačná. Pekný deň prajem.

Pôvodne sme jej chceli odpovedať do jej komentáru, ale myslím si, že tieto rady (aspoň malé) si zaslúži prečítať každý, tak sme tomu venovali príspevok :)

Agentúry

Agentúry v Londýne sú viaceré, niektoré zabezpečujú tzv. all-in-one, niektoré len čisto ubytovanie.
Okrem EasyLondon sú nám známe ďalšie dve.

BohemiaWorld - bohemia.cz, je agentúra, cez ktorú momentálne bývame my.
Naša skúsenosť je na začiatok relatívne dobrá, ale myslím, že je to len tým, že sa nám podarilo dostať do domu s čistotnými nájomníkmi. Táto agentúra má tiež negatívne ohlasy, preto je nutné si nevybrať prvý dom, ale dožadovať sa ukážky iných a vybrať naozaj ten najlepší.

Czechia - londyn.cz - cez túto agentúru býva moja známa vo Woodforde v úplne novom dome s naozaj veľmi peknou izbou aj bytom, ale zase je už trošku z ruky v 4.zóne.

Agentúra, ktorá poskytuje čisto len ubytovanie Jumping Ants - jumpingant.co.uk

Čo sa týka ubytovania - je čisto len na vás, či pôjdete bývať cez agentúry alebo si ubytovanie nájdete sami. Ubytovanie môžete získať rovnako lacné/drahé v oboch prípadoch, závisi to na Vašej šikovnosti a trpezlivosti. Čo sa týka čistoty - vždy to skôr záleží na spolubývajúcich, ako daný dom udržiavajú, aj najlukratívnejšia ponuka môže byť neatraktívna, keď v dome bývajú neporiadny ľudia.

Spomínané služby s nájdením práce fungujú na princípe: "máme inzeráty na nástenke, zavolajte si tam". Rovnako aj NIN vám nikto nevybaví, takže s prídavnými službami moc nepočítajte, takmer vždy to bude čisto na vás.

Oblasti na bývanie

Čo sa týka oblastí na bývanie, rozhodne by sme nedoporučovali Walthamstow - ťažko to vysvetlovať, človek musí zažiť. My sme sa v tejto štvrti necítili vôbec bezpečne. Dobre sa nám býva v Leyton, ale zo strany blízko ku Stratfordu, nie ku Walthamstow.
Rozhodovali sme sa na základe reviews na internete alebo prostredníctvom stránky police.uk, kde si zadáte ulicu a vidíte kriminálnu činnosť danej oblasti.

Nie je však dobré to generalizovať, lebo aj drahá a dobrá štvrť môže mať svoje zákutia. Ľahko to spoznáte na základe čistoty ulice.

NIN a bankový účet

NIN je veľmi jednoduché vybaviť. Po príchode do Londýna a ubytovaní si vyžiadajte proof of address a adresu, kde bývate. Kúpte si UK číslo a dohodnite si stretnutie na tomto čísle: 0843 515 9454

Otázky budú základné (poradie premenlivé):
1. Meno, priezvisko
2. Adresa
3. Odkedy ste v UK
4. Národnosť
5. Dátum narodenia
6. Telefónne číslo
7. Prečo chcete NIN (univerzálna odpoveď: I am looking for a job).

Ak by ste mali strach, že ste si niečo zle zapísali, všetko budete mať v liste, ktorý vám príde do pár dní. Osobné stretnutie býva za cca 3 týždne, kde si odpíšu údaje z OP alebo pasu a NIN príde do 4-6 týždňov.

Keď máte NIN, hurá do banky dohodnúť stretnutie a založiť účet.
Čo sa týka banky, zo všetkých strán nám bola odporúčaná Barclays - teda aspoň na začiatok, pretože najmenej obmedzuje nových používateľov.

Tak veríme, že sme odpovedali na všetko podstatné, ak nie, do komentárov napíšte otázky a my vám postupne na všetko zodpovieme.

Pekný dník,
Zuzka & Tibor
Keď sme prišli do Londýna, stretli sme sa tu s rôznymi, pre nás zaujímavými a zároveň nepochopiteľnými vecami.

Pre Britov je napríklad zázrak jeden kohútik na teplú aj studenú vodu. Oni majú totiž dva kohútiky s vlastnými rúrami - jeden na teplú a jeden na studenú vodu. Dokonca aj na obhliadkách bytu v novostavbách realitní makléri prezentujú jeden vodovodný kohutík ako najnovší vynález. Pre nás Európanov je to síce normálne, ale musíme sa tváriť obdivne a povedať "WÁÁÁU!".



Ale aby sme už prešli k pointe tohto príspevku. 
Viete nad čím sme si spočiatku lámali hlavu? Kde je vypínač na svetlo?!
Keď sme dočasne bývali v dome s Poliakmi, tak sme prvý večer chodili na záchod potme. Proste ten vypínač nikde nebol a zavadzala tam len nejaká šnúrka. Na druhý deň, keď Tibi šmátral rukou po stene, prišiel jeden z obyvateľov domu a opýtal sa ho: "Szukas światło?".
Prvý výbuch smiechu sme mali nad tou otázkou - poľština má krásne slová :)
A druhý výbuch nastal, keď Tibi držal šnúrku od hlavy, lebo mu zavadzala a chudák Poliak len darmo hľadal spôsob, ako zapnúť svetlo.  
Zistenie: šnúrka zapína svetlo. 
Pamätáte si zlodeja z filmu Sám doma, ktorý zapínal svetlo šnúrkou? Áno, presne taká istá bola v poľskom dome.

V súčasnom dome máme takúto peknú, vyzdobenú.



Boli sme veľmi prekvapení, keď sme zistili, že to, čo je pre nás bežné, môže byť pre Britov zázrakom nového storočia. 
A aké ponaučenie z toho plynie? Nechoďte potme na záchod, šnúrka zapína svetlo :)

Krásny večer z Londýna.
Zuzka & Tibor
Vybalení, nasťahovaní a konečne s ľahším srdcom sme sa rozhodli, že si urobíme výlet po okolí. Bol nám odporučený Olympijský park kráľovnej Alžbety a keďže ho máme len 5 minút chôdze od domu, tak by bola škoda si ho nepozrieť.


Vzdialenosť ku parku je naozaj veľmi blízka, začína sa takmer ihneď, ako výjdeme z domu.



Keby naše kroky smerovali na pravú stranu, tak sa dostaneme ku stanici metra Leyton alebo ku ASDE a iným obchodným domom. Ľavá strana patrí Stratfordu.
Naša adresa je v podstate na hranici Leyton/Stratford, niektorí uvádzajú, že sme v Leytone, ale na adrese je už Stratford :)

Čo sa týka bývania, názor sa nám nezmenil ani po mesiaci. Nádherné prostredie, bezpečná štvrť, blízko metra a čo je najlepšie, sme kúsok od Stratfordu, kde je naozaj všetko. Je to ideálne bývanie, či už pre mladých, ako aj pre rodiny vďaka zeleni.

Park sa začína prechodom cez most, ktorý nám trošku nepríjemným spôsobom pripomína most, ktorý bol vo filme "Vymeraný čas", kde boli štvrte rozdelené na sociálne vrstvy.





Olympijský park bol nanovo vybudovaný kvôli olympijským hrám, ktoré sa konali v roku 2012. Predtým sa tu nachádzali opustené priemyselné areály, takže ide naozaj o pomerne nový park. Dokonca tu vybudovali aj olympijskú dedinu, kde boli ubytovaní športovci. V súčasnej dobe je veľká časť neobývaná a park je trošku "mŕtvy". Na druhej strane tu je veľmí dobrý oddych od hluku centra mesta.






Cyklistický okruh



Tým, že je park opustený, tak má aj veľké čaro. Športovci si tu kvalitne zašportujú bez toho, aby boli niekým obmedzovaní, rodiny alebo páry si dokážu nájsť pekné a kľudné miestečko na piknik.

Ale keď si tu chcete zabicyklovať, tak musíte aj zaplatiť :) Ale týka sa to len tzv. horského terénu.


A tá tráva! Tá je tak neuveriteľne mäkká, že sa po nej chodilo lepšie ako po koberci.

Ďalšou zastávkou bol olympijský znak, kde boli samozrejme aj všetci ostatní turisti :)

Musela som :)




Aby človek prešiel celý park je to naozaj na dlhšie, nám len táto prechádzka zabrala okolo troch hodín a to sme pozreli síce väčšinovú, ale len Stratfordskú časť.

Ďalej naše kroky smerovali ku rieke, kde nesmela chýbať ani povestná červená telefónna búdka.




Ako stvorené na piknik

Jedna z obytných budov olympijskej dediny

Majú tu aj čajky :)




Toto miesto nás naozaj fascinuje, ale zároveň aj prekvapuje. Priemyselnú štvrť prebudovali na pekné miesto na život, ale bolo naplno využité len počas olympijských hier. Je teda otázkou času, ako sa bude ďalej využívať, resp. či sa v ňom rozvíri život alebo bude zaplnený určitou kultúrou a stane sa z neho zase jedna z "nelondýnskych" štvrtí.



Z Queen Elizabeth Olympic Park zdraví

Zuzka & Tibor
A couple in London. Používa službu Blogger.