Táto kapitola nášho života je už chvalabohu za nami, ale musím povedať, že nám dala riadne zabrať a stála nás veľa nervov a času. Hovoríme o horore nazvanom otváranie účtu v UK. Avšak nie vždy tomu bolo tak. Len pár rokov dozadu stačilo prísť do banky s NIN číslom a pasom alebo OP a účet vám bez problémov založili.

Tak začnem pekne poporiadku od začiatku.

Do Anglicka sme prišli v júli. Po cca mesačnom hľadaní nového ubytovania sme sa na pár mesiacov usídlili na Leyton/Stratford. Po nasťahovaní sme si zavolali do jobcentra a dohodli si appointement na NIN.

Vybavenie NIN bolo jednoduché, píšem o tom v tomto článku.

Osobné stretnutie býva od 3 dní do 6 týždňov, všetko záleží na tom, kedy prídete do Anglicka a s vami ďalších tisíc krajanov a kolegov z iných štátov :)
Keď už NIN máme (prípadne list, že na NIN čakáme), môžeme ísť skúšať banky a našu trpezlivosť.

Najskôr si účet išiel otvoriť Tibi. On bol špeciálny prípad len v tom, že potreboval business account. Žiaľ, v bankách mu bolo povedané, že si má najskôr otvoriť personal account a potom mu otvoria business. Bez toho to v Anglicku nejde.


Kedy nastal problém?
Ku personal account banky potrebujú 2 proof of address (bills, potvrdenie o nájme, council tax..).
A to sme nemali. Teda za jeden proof sa považoval NIN, ale čo ten druhý? My sme bývali v sharehouse a agentúra nám žiadne také potvrdenie vydať nemohla. Museli sme teda zúžiť výber bánk.

Bola nám odporúčená Barclays banka, ktorá vraj otvorí účet každému. NAOZAJ KAŽDÉMU. Nie, tomu neverte.
Podotýkam, že toto sme už mali mesiac za sebou behania po bankách a skúšania rôznych možností.

Nakoniec sme si teda urobili appointement v Barclays a po 2 týždňoch ďalšieho čakanie sme si víťazoslávne prišli otvoriť účet. Mne ho neotvorili, lebo mám vraj starý list z Jobcentra a Tibimu ani neviem prečo. Vraj ma zlú credit history, ktorú v Anglicku nemá žiadnu :)
Nerozumeli sme, lebo:

Prakticky my v Anglicku ani neexistujeme. Zavolali sme si teda na linku agentúry, ktorá robí credit check a tam nám povedali, že nás nemajú v záznamoch, tak proste nie je možné, aby nám v banke nezaložili účet. Jednoducho milá pani úradnička urobila pri registrovaní chybu do systému.

Viete si asi predstaviť tie zmiešané pocity zlosti (ale naozaj neuveriteľnej) a pocitov beznádeje a zúfalstva. 

A potom prišli Vianoce, a tak šli bankové účty bokom.

Tak si to zosumarizujeme:
1. Takmer vo všetkých bankách potrebujú 2 proof of address - tie nemáme.
2. Lloyds banka neuznáva JobCentre ako autoritu.
3. HSBC a NatWest chce po nás bills - smola.
4. Barclays nás nechala čakať a nakoniec neotvorila účet kvôli pochybeniu pracovníčky.

Ako sa nám to podarilo alebo Tibi má účet!!?
Po návrate zo Slovenska nám jedna dobrá duša poradila, že si máme zavolať do HMRC a doslova zaklamať, že sme stratili NIN. HMRC nám pošle potvrdzujúci list s NIN a ten nám už v Lloyds ako autoritu uznajú a zároveň budeme maž list, ktorý nie je starší, ako 3 mesiace.
Ja (Zuzka) som ešte v tom čase bola na Slovensku, ale Tibi si tam zavolal a po príchode papieru a mňa sme skočili do Lloyds (predtým sme si urobili online registration na ich stránke - získali sme reference number) a po vystáti rady Tibimu slečna účet, čuduj sa svete, vytvorila. Už ani presne neviem, ako dlho sme behali po bankách - 2-3 mesiace možno? - a nakoniec po HMRC liste sme boli vybavení ihneď. Vravíme si, hurá, tak si zavolám aj ja (Zuzka) na HMRC a nechám poslať NIN. Prišiel mi trošku neskôr, tak som si šla účet vybaviť asi cca 3 týždne po Tiborovi. Postup som zvolila rovnaký a prekvapivo mi ani v jednej pobočke Lloyds banky účet nechceli otvoriť. Zaujímavé, však?
Po druhom neúspechu prišiel na scénu Tibi a opýtal sa ich ako je možné, že jemu účet otvorili s tým istým papierom a mne nechcú?

V banke povedali, že zmena interných pravidiel. Na to padla protiotázka, kedy tie interné pravidlá boli menené. Odpoveď bola: "Začiatkom roka."
Tibi im povedal, že nezmysel, pretože jemu účet otvorili už po zmene pravidiel. Úradník sa to už ani neunúval riešiť, lebo zatvárali banku a on už chcel ísť domov. Aj napriek tomu, že my sme si tam vystáli 40 minútovú radu.

Po víkende som sa rozhodla, že zájdem do rovnakej pobočky znovu a kuknem, či tam nie je slečna, ktorá vybavila aj Tiborovi účet. A nakoniec bola :) Musela si to ísť overiť za manažérom a ten si ma k sebe do kanclu pozval a účet otvoril.

Problem solved? NO! 

O cca 4 dni mi prišiel email, že môj case je zamietnutý. Tak som sa nazúrila a letela do Barclays, kde som si vybavila appointement. Však buď to výjde alebo budem používať Tiborov účet.

Ako som dopadla v Barclays?

Prišla som na appointement, priniesla som papier z HMRC a oni mi účet otvorili. Len som oči otvárala. Prišli mi všetky papiere, mám kartu, mám účet, všetko, čo potrebujem. Jedine si musí človek vymyslieť, že je nezamestnaný, lebo sa môže stať, že dôjde k chybe systému, ako to bolo v prvom prípade. Oni vás len upozornia, že prvý mesiac je dôležitý, musíte si tam nechať poslať peniaze, inak vám účet zavrú. A keď sa zamestnáte, prísť si účet aktualizovať, aby ste získali ďalšie výhody.

Na záver.

Postup je teda takýto. Vybavte si NIN, keď vám príde, urobte si v Barclays appointement, vymyslite si, že ste nezamestnaní, resp. between jobs a nechajte si založiť účet. Pokiaľ by vám neakceptovali papier z jobcentra, zavolajte do HMRC a nechajte si poslať nové NIN (nezabudnite, že musíte povedať, že ste ho stratili), ale už ho budete mať pod hlavičkou HMRC, teda vám účet otvoria.

To, že Tiborovi otvorili v Lloyds, bol zázrak a veľké šťastie, lebo ho vraj bežne neotvárajú. Ale aj takéto chybky pomáhajú k ďalšiemu, väčšiemu dobru - otvoreniu business účtu.

Teraz to síce vyzerá celkom jednoducho, ale keď človek behá 2 mesiace a všade sú iné požiadavky, tak je to naozaj o nervy, preto dúfam, že tento návod pomôže všetkým prišlým do Anglicka k úspešnému otvoreniu osobného účtu v banke.

Tak týmto končím neuveriteľne obsiahly článok a jednu kapitolu nášho života s úspešným koncom :)

Zuzka & Tibor

V čase väčšieho voľna rada čítavam iné polocestovateľské blogy Slovákov alebo Čechov, ktorí sa zbalili ako my a odišli za novým životom.

Veľmi som si obľúbila blog páriku, ktorý odišiel do Kanady, resp. Lucie, ktorá tam odišla žiť so svojim priateľom. Jej blog nájdete tu: http://www.luuovertheocean.com/.

A práve ona ma poučila o tzv. free tours, na základe ktorých vás po vybranom meste zadarmo prevedú po pamiatkách, puboch alebo si vyberiete nejakú špecialitku, ako bol v našom prípade Jack Rozparovač.

Aj keď prehliadky fungujú na princípe neplať nič alebo zaplať koľko chceš, samozrejme, že sme zaplatili, keď nám bol pripravený takýto zážitok.

My sme konkrétne šli cez stránku freetoursbyfoot a dostali sme sprievodkyňu Jessicu, ktorá je pôvodom z Vancouveru, Kanada a v Londýne študuje.

Stretnúť sme sa mali pri kostole Saint Botoloph Without Aldgate Church o 5.50pm. Tour mala začať o 6pm, tak aj v emaile Jessica zdôraznila, nech prídeme načas, lebo prehliadka začne o šiestej presne. Samozrejme, že sme meškali :) A neboli sme jediní. Ale Jessica, ako pravá milá Kanaďanka, nás privítala, popýtala sa odkiaľ sme a začali sme.

Ale prečo práve pri kostole?

Tento kostol sa za čias Jacka Rozparovača nazýval ako "Church of Prostitutes", okolo ktorého sa prostitútky prechádzali, pretože stojí na veľmi rušnom mieste a v blízkosti je veľa pubov, teda aj veľa príležitosti na biznis. Zaujímavosťou je, že, keď sa prostitútky prechádzali, neboli zatýkané, zatkli len tie, ktoré na mieste postávali.

Časť East End a jej Whitechapel bola v tej dobe považovaná za najchudobnejšiu a najšpinavšiu časť Londýna, kde žili vo väčšine samí imigranti z rôznych krajín. Ľudia tu žili v najhorších podmienkách, spávali v posteliach, ktoré boli naukladané jedna vedľa druhej, všade bola samá špina, potkany im behali okolo hláv, ale oni ani lepší život nechceli mať, pretože holdovali metle ľudstva s názvom GIN. Bola to doba, kedy ženy mali zakázané piť alkohol, a preto kvôli nemu boli na ulici a predávali svoje telo. Zároveň to bola to doba, kedy nájom musel byť zaplatený presne na hodinu, inak ľudia končili na ulici.

Najmenšie námestie East End okolo roku 1888.

A práve tohto faktu využil Jack Rozparovač - teda aspoň podľa Jessicy :)

Ženy chceli gin a Jack ho využil vo svoj prospech ako lákadlo.

Prezývka Rozparovač vznikla na základe spôsobu vraždenia jeho obetí. Svoje obete podrezal od jednej strany ucha k druhej strane, nechal ich vykrvácať a potom im odstránil z tela vaječníky, maternicu a vyrezal genitálie.

Tu sa našla prvá obeť

Jack bol v podstate prvým sériovým vrahom doby, aj keď mal "len" 5 alebo 6 obetí.

Jeho činy boli z obete na obeť agresívnejšie. Jeho posledná obeť bola však iná a jej vražda bola najhoršia. Šlo o Mary Kelly, ktorá bola odlišná už len svojim výzorom. Tým, že predošlé obete holdovali alkoholu sa podpísalo na ich vzhľade. Pleť mali škaredú, zuby vypadané a telá obézne - plné vody.

Mary bola štíhla, krásna so zdravým chrupom. Jack ju zavraždil v jej izbe, vnútornosti nechal pohodené vedľa tela a kúsky mäsa rozvešal po izbe. Bola to jeho posledná vražda.

V tomto Guest House žili prostitútky v nehostinných podmienkach - byt by som si tam asi neprenajala :)

Kto to bol, to nikto stále nevie. Podozrenie však padalo na rôznych ľudí, najznámejší je George Chapman, ktorý žil v priamom centre udalostí a prisťahoval sa do Londýna tesne predtým, než začali vraždy. 

Žil v dnešnom pube White Hart, kde zabil svoje manželky antimónom. V dnešnej dobe však už vieme, že sérioví vrahovia svoj postup nemenia, a preto aj keď na tú dobu im sadol do profilu, Jack to nebol.

Pub, v ktorom býval George Chapman

Určite choďte na túto prehliadku, sú to 2 hodiny zábavy, prechádzky a informácií a to nielen o Jackovi, ale o živote v Londýne okolo roku 1888, ale aj o jeho temnej stránke.

Židovská štvrť East End - aj tí boli podozriví, že jeden z nich je Jack.

Jessica vás prevedie po jednotlivých miestach, kde sa našli mŕtve prostitútky, prečíta vám listy, ktoré boli poslané do redakcie pod menom Jacka alebo prečo ženy v tej dobe nosili dáždniky, aby ich mohli rozprestrieť, keď začnú biť kostolné zvony.

Tu sa našla posledná obeť, ktorá bola zavraždená na ulici

Na mňa prehliadka urobila neuveriteľný dojem a v blízkej dobe sa chystám na ďalšie.

With love,

Zuzka

Už viacero ľudí sa nás pýtalo, prečo sme prestali písať o sebe, o Londýne, o nás.

Za tých pár mesiacov sa stalo veľa vecí.

A neboli to len veci pozitívne. A o tých negatívnych sme nechceli a ani ešte nechceme písať.

Každopádne našim predsavzatím do Nového roku je písať, písať a písať :)

Preto ďakujeme, že ste tu s nami a že sa zaujímate. A veru sa máte na čo tešiť, pretože my by sme nikdy nepovedali, že sa ocitneme v reality show (alebo bývanie v sharehouse)... Ale o tom nabudúce ;)

A aké sú vaše predsavzatia do Nového roku?

Zuzka & Tibor

Zdravím vás Zuzka & Tibor, volám sa Ľudmila a chcem ísť pracovať do Londýna, myslela som, že využijem agentúru easy london, ale vaše negatívne skúsenosti ma odrádzajú. Som sama, a nemám v Londýne nikoho známeho, ktorý by mi poradil, tak sa obraciam na vás. Poznáte, prosím, nejaké iné agentúry, ktoré sú dôveryhodnejšie? S akou agentúrou ste spolupracovali vy? Podarilo sa vám nájsť prácu? Čo takto číslo NIN, otvorenie bankového účtu, a ďalšie veci, s ktorými sľubovali pomoc easyLondon? Vedeli by ste mi poradiť, ktoré oblasti v Londýne sú bezpečné na bývanie? Za každú, čo i len najmenšiu informáciu vám budem nesmierne vďačná. Pekný deň prajem.

Pôvodne sme jej chceli odpovedať do jej komentáru, ale myslím si, že tieto rady (aspoň malé) si zaslúži prečítať každý, tak sme tomu venovali príspevok :)

Agentúry

Agentúry v Londýne sú viaceré, niektoré zabezpečujú tzv. all-in-one, niektoré len čisto ubytovanie.
Okrem EasyLondon sú nám známe ďalšie dve.

BohemiaWorld - bohemia.cz, je agentúra, cez ktorú momentálne bývame my.
Naša skúsenosť je na začiatok relatívne dobrá, ale myslím, že je to len tým, že sa nám podarilo dostať do domu s čistotnými nájomníkmi. Táto agentúra má tiež negatívne ohlasy, preto je nutné si nevybrať prvý dom, ale dožadovať sa ukážky iných a vybrať naozaj ten najlepší.

Czechia - londyn.cz - cez túto agentúru býva moja známa vo Woodforde v úplne novom dome s naozaj veľmi peknou izbou aj bytom, ale zase je už trošku z ruky v 4.zóne.

Agentúra, ktorá poskytuje čisto len ubytovanie Jumping Ants - jumpingant.co.uk

Čo sa týka ubytovania - je čisto len na vás, či pôjdete bývať cez agentúry alebo si ubytovanie nájdete sami. Ubytovanie môžete získať rovnako lacné/drahé v oboch prípadoch, závisi to na Vašej šikovnosti a trpezlivosti. Čo sa týka čistoty - vždy to skôr záleží na spolubývajúcich, ako daný dom udržiavajú, aj najlukratívnejšia ponuka môže byť neatraktívna, keď v dome bývajú neporiadny ľudia.

Spomínané služby s nájdením práce fungujú na princípe: "máme inzeráty na nástenke, zavolajte si tam". Rovnako aj NIN vám nikto nevybaví, takže s prídavnými službami moc nepočítajte, takmer vždy to bude čisto na vás.

Oblasti na bývanie

Čo sa týka oblastí na bývanie, rozhodne by sme nedoporučovali Walthamstow - ťažko to vysvetlovať, človek musí zažiť. My sme sa v tejto štvrti necítili vôbec bezpečne. Dobre sa nám býva v Leyton, ale zo strany blízko ku Stratfordu, nie ku Walthamstow.
Rozhodovali sme sa na základe reviews na internete alebo prostredníctvom stránky police.uk, kde si zadáte ulicu a vidíte kriminálnu činnosť danej oblasti.

Nie je však dobré to generalizovať, lebo aj drahá a dobrá štvrť môže mať svoje zákutia. Ľahko to spoznáte na základe čistoty ulice.

NIN a bankový účet

NIN je veľmi jednoduché vybaviť. Po príchode do Londýna a ubytovaní si vyžiadajte proof of address a adresu, kde bývate. Kúpte si UK číslo a dohodnite si stretnutie na tomto čísle: 0843 515 9454

Otázky budú základné (poradie premenlivé):
1. Meno, priezvisko
2. Adresa
3. Odkedy ste v UK
4. Národnosť
5. Dátum narodenia
6. Telefónne číslo
7. Prečo chcete NIN (univerzálna odpoveď: I am looking for a job).

Ak by ste mali strach, že ste si niečo zle zapísali, všetko budete mať v liste, ktorý vám príde do pár dní. Osobné stretnutie býva za cca 3 týždne, kde si odpíšu údaje z OP alebo pasu a NIN príde do 4-6 týždňov.

Keď máte NIN, hurá do banky dohodnúť stretnutie a založiť účet.
Čo sa týka banky, zo všetkých strán nám bola odporúčaná Barclays - teda aspoň na začiatok, pretože najmenej obmedzuje nových používateľov.

Tak veríme, že sme odpovedali na všetko podstatné, ak nie, do komentárov napíšte otázky a my vám postupne na všetko zodpovieme.

Pekný dník,
Zuzka & Tibor

Boli sme veľmi prekvapení, keď sme zistili, že to, čo je pre nás bežné, môže byť pre Britov zázrakom nového storočia. 

A aké ponaučenie z toho plynie? Nechoďte potme na záchod, šnúrka zapína svetlo :)

Krásny večer z Londýna.

Zuzka & Tibor

Vybalení, nasťahovaní a konečne s ľahším srdcom sme sa rozhodli, že si urobíme výlet po okolí. Bol nám odporučený Olympijský park kráľovnej Alžbety a keďže ho máme len 5 minút chôdze od domu, tak by bola škoda si ho nepozrieť.

Vzdialenosť ku parku je naozaj veľmi blízka, začína sa takmer ihneď, ako výjdeme z domu.

Keby naše kroky smerovali na pravú stranu, tak sa dostaneme ku stanici metra Leyton alebo ku ASDE a iným obchodným domom. Ľavá strana patrí Stratfordu.

Naša adresa je v podstate na hranici Leyton/Stratford, niektorí uvádzajú, že sme v Leytone, ale na adrese je už Stratford :)

Čo sa týka bývania, názor sa nám nezmenil ani po mesiaci. Nádherné prostredie, bezpečná štvrť, blízko metra a čo je najlepšie, sme kúsok od Stratfordu, kde je naozaj všetko. Je to ideálne bývanie, či už pre mladých, ako aj pre rodiny vďaka zeleni.

Park sa začína prechodom cez most, ktorý nám trošku nepríjemným spôsobom pripomína most, ktorý bol vo filme "Vymeraný čas", kde boli štvrte rozdelené na sociálne vrstvy.

Olympijský park bol nanovo vybudovaný kvôli olympijským hrám, ktoré sa konali v roku 2012. Predtým sa tu nachádzali opustené priemyselné areály, takže ide naozaj o pomerne nový park. Dokonca tu vybudovali aj olympijskú dedinu, kde boli ubytovaní športovci. V súčasnej dobe je veľká časť neobývaná a park je trošku "mŕtvy". Na druhej strane tu je veľmí dobrý oddych od hluku centra mesta.

Tým, že je park opustený, tak má aj veľké čaro. Športovci si tu kvalitne zašportujú bez toho, aby boli niekým obmedzovaní, rodiny alebo páry si dokážu nájsť pekné a kľudné miestečko na piknik.

Ale keď si tu chcete zabicyklovať, tak musíte aj zaplatiť :) Ale týka sa to len tzv. horského terénu.

A tá tráva! Tá je tak neuveriteľne mäkká, že sa po nej chodilo lepšie ako po koberci.

Ďalšou zastávkou bol olympijský znak, kde boli samozrejme aj všetci ostatní turisti :)

Aby človek prešiel celý park je to naozaj na dlhšie, nám len táto prechádzka zabrala okolo troch hodín a to sme pozreli síce väčšinovú, ale len Stratfordskú časť.

Ďalej naše kroky smerovali ku rieke, kde nesmela chýbať ani povestná červená telefónna búdka.

Toto miesto nás naozaj fascinuje, ale zároveň aj prekvapuje. Priemyselnú štvrť prebudovali na pekné miesto na život, ale bolo naplno využité len počas olympijských hier. Je teda otázkou času, ako sa bude ďalej využívať, resp. či sa v ňom rozvíri život alebo bude zaplnený určitou kultúrou a stane sa z neho zase jedna z "nelondýnskych" štvrtí.

Z Queen Elizabeth Olympic Park zdraví

Zuzka & Tibor