A couple in London

Áno, je to tak. Obaja ho milujeme. Je to láska na celý život.

Najviac síce tie naše československé, ale tak prečo neochutnať aj to anglické?

Za tú dlhú dobu, čo sme v Londýne, sme mali možnosť vyskúšať rôzne pivá - od Cider typov až po Ale. Ja som sa stala veľkou milovníčkou Ciderov rôznych druhov a Tibi ako kedy, podľa chute a nálady.

Ešte na začiatku sme si kúpili štyri rôzne pivá a skúšali sme vône, chute. Hlavný poznatok, ktorý sme získali je, že anglické pivá sú všeobecne redšie. To sú pivá, ktoré proste nekupujeme, hlavne keď sme deti ležiakov :)

Cider je viacmenej limonádový typ, ktorý osvieži hlavne v horúcich dňoch.

Mne asi najviac chutí Somersby cider - ale ten ide vždy tak rýchlo, že ho ani nestihnem recenzovať :)

Každopádne recenzované sú tuhšie a vedia aj pekne vraziť do hlavy.

Prvý cider, ktorý som ochutnávala, bol Rekorderlig, ktorý bol naozaj famózny. Chutil smotanovo, osviežujúco a odvtedy ho kupujem pravidelne. Príchutí má viacero, ale jahoda-limetka je u mňa top. Prekvapivo je pôvodom zo Švédska, ale to na chuti nič nemení.

Druhé testované bolo Fursty Ferret. Pivo je pôvodom z Dorsetu a bolo jedným z prvých, ktoré sa svojou tuhosťou podobalo na naše pivá. Čo ho však prezrádzalo, bol fakt, že patrí do "malty" typov - teda mierne nasládlych. Aj keď je to cítiť len minimálne, cítili sme to :) Každopádne skúsiť sme museli a myslím, že kto vyskúša, nebude ľutovať.

Tretie testované bolo zázvorové pivo Crabbie's. Musím sa priznať, že som ho odvtedy nekúpila. Mne proste chutilo, ako detský sirup proti kašľu. Bolo velmi divné. Ale zase sto ľudí, sto chutí. Takže rozhodnutie je na vás.

No a posledné je Strong Pale Ale. Neviem si pomôcť, ale mne Ale typy naozaj nechutia. Tá nakyslo-limonádovo-horká chuť je divná a aj keď si ho raz za rok kúpim, stále si ho neviem vychutnať. Túto značku, aj napriek všetkému napísanému, odporúčam ochutnať, pretože ide o naozaj silné Ale a možno aj preto nakyslá chuť v ňom zanikla.

A ktoré sú tie vaše obľúbené? Pochváľte sa do komentárov.

Peknú nedeľu :)

A couple in London

Príspevok síce oneskorený, ale presne 16.júla to bol jeden rok, čo sme prišli do Londýna.
Je to presne rok, čo sme sa lúčili v Bratislave na letisku s rodinou.
Je to presne rok, keď sme nemali istú budúcnosť.
Je to presne rok, keď sme plakali za našimi morčatami a nevedeli sme, kedy si ich vyzdvihneme.
Je to presne rok, keď sme vystúpili na Stanstede a s obrovskými kuframi behali po letisku, lebo náš šofér prišiel priskoro a bol nervózny, lebo nechcel platiť parkovací poplatok.
Je to presne rok...

Odvtedy sa veľmi veľa vecí zmenilo. Stalo sa nám dobré, aj zlé, ale tie zlé sme už takmer aj pozabúdali. Aj keď máme pripravený blog na pokračovanie o bývaní v sharehouse. :)

Čo všetko sa zmenilo?
1. Tibi pracuje ako systémový manažér a všetci ho tam majú radi. Takmer každý deň príde so smiechom domov, ako ho nazvali. Poväčšine je to Mr. Diamond, Intel (ako inteligence), Terminator atď.
2. Ja som začala v Londýne aktívne fotiť a posúvam sa stále vpred a stále sa učím nové veci (ale to sa asi neprestanem nikdy :)). Dokonca, aj keď som bola spočiatku proti tomu, som si vytvorila facebookový profil: ZuzanaMaresPhotography.
3. Presťahovali sme sa do bytu, ktorý s nikým nezdieľame, máme výhľad na Temžu, leisure centrum a hlavne je to jedno z najpokojnejších miest v Londýne.
4. Morčatká sú v Londýne a cestu prežili bez ujmy. A je im tu fajn a aj nám, že ich tu konečne máme :)
5. Do roka a do dňa ku nám prišla historicky prvá návšteva - presne podľa plánu :)
6. Rozumieme britskej angličtine, ale stále je a bude čo zlepšovať.
7. Spoznali sme nových, neuveriteľne milých, prajných a šikovných ľudí, ktorí pomáhajú nám a my pomáhame im.
8. Jazdili sme európskym autom na anglických cestách. A ani nejdem písať, aká to bola sranda :D
9. Videli sme Broadstairs, Southampton, Isle of Wight a chceme viac a viac a viac.
10. Veľmi sa nám tu zmenilo myslenie, upokojili sme sa, aj keď to bolo spočiatku ťažké, keď človek toľko rokov žije v ČR alebo na SR.

Čo nám prinesie ďalší rok, to netušíme. Koľko zostaneme v Londýne nevieme. Ale takto o rok tu pridáme príspevok a môžeme si porovnať zmeny. Sme hlavne zvedaví, či v Londýne pobudneme alebo vymeníme destináciu, pretože v kútiku duše cítime, že Londýn nie je naša posledná zastávka.

Úspešný začiatok týždňa, priatelia.
A couple in London

Konečne píšem dlho očakávaný článok o nám ospevovanom Osle. Už je to síce pár týžňov, čo sme tam boli, ale pocit spokojnosti a radosti z tohto mesta nám v srdci zostal. To je Oslo.

Tieto výlety u nás fungujú skôr ako náhoda, nie ako niečo dlhodobo plánované. Proste sa rozhodneme a zoberieme. V tomto prípade to bola akcia na letenky. Z Londýna do Osla a späť za necelých 20 libier? No nekúp to! :) Za tú cenu sa predsa oplatí vidieť ďalší kúsok z našej nádhernej zeme, no nie?

Ubytovaním sme si dlho nelámali hlavu. Pôvodne sme chceli ísť bývať cez Airbnb, aby sme mali čo najviac autentický zážitok, ale žiaľ nám rezerváciu 2x zrušili - neaktualizovali si kalendár - a tak sme sa nakoniec rozhodli pre ubytovanie cez booking.com. Veľký výber sme už nemali, tak výber padol na Hostel Sentrum. Bol len 5 minút od železničnej stanice, tak to bola ideálna voľba.

Deň prvý

Tak a teraz k samotnému výletu. Naše lietadlo malo odlet o 8.30 ráno, čo je ideálne, lebo po prílete máte pred sebou ešte celý deň. Leteli sme na letisko Oslo - Rygge, čo je necelých 70 km od Osla. Let bol fantastický a prelet nad Nórskom bol úžasný. Príroda, fjordy, jazerá - už len toto vás naplní radosťou a viete, že si krajinu užijete. Na miestnom letisku nás čakal prvý viking (ako som ja nazývala všetkých tých severských fešákov :)). Po kontrole sme vyšli pred letisko a aj napriek tomu, že bolo pri ceste, ten vzduch bol neopísateľný, čerstvý a voňavý, ako v našich horách.

Na miestnu vlakovú stanicu nás mal odviezť bezplatný autobus, ktorý sme zmeškali, tak pri zvažovaní, či pôjdeme autobusom priamo do Osla alebo si počkáme na ďalší autobus na vlakovú stanicu, sme sa rozhodli pre druhý variant. Tento autobus chodí raz za hodinu a stojí hneď pri východe z letiska. Ale nakoniec sme neľutovali, že sme museli čakať. Popri čakaní sme si obzreli trošku z okolia letiska a asi 20 minút pred odchodom ďalšieho autobusu prišiel za nami fešný viking z letiska a povedal, že nech ideme ďalej, lebo letisko horí :D

No my sme sa len museli smiať. Prídeme do Osla a ono tam letisko horí :D Chvalabohu to nebolo lietadlo, ale len nejaký drobný ohníček v kuchyni, a tak sa behom 10 minút vrátilo všetko do normálu.

Autobus nás už čakal so starším, neuveriteľne milým vodičom autobusu, ktorý nás odviezol na vlakovú staniciu a potom sa s nami pekne rozlúčil, zakýval a išiel po ďalšiu "várku" cestujúcich.

Na vlakovej stanici boli automaty (podobné, ako v Londýne), kde sme si kúpili lístok do Oslo S za 160 NOK na osobu.

Cesta vlakom ubehla rýchlo, ľudia tam boli úctiví, nikto sa nenáhlil a nemal potrebu predbiehať alebo nedajbože tlačiť sa a stŕkať, ako je to zvykom v Londýne.

Vystúpili sme na stanici - bola maličká, ale krásna. A to mesto! Malé námestie s množstvom ľudí možno ako v Bratislave, nikto sa nikde nenáhlil a všetci istým spôsobom pôsobili spokojne a vyrovnane. A tak sme sa rýchlo chceli ubytovať, aby sme videli toho videli viac.

Hostel bol naozaj malý kúsok od stanice, kde sme dostali izbu, ktorá pôsobila, ako keby sme sa vrátili do čias intráku, ale na tie 2 noci to rozhodne stačí. Vzali sme si všetko potrebné a hybaj do mesta. Prvý deň sme mali napláne sa prejsť mestom a pozrieť si ich gurmánsky raj - Mathallen.

Predtým sme si však zhladovaní povedali, že si zájdeme do McDonalds na niečo rýchle a kým prídeme do Food Hall, tak nám aj vytrávi a môžeme ochutnávať. A teraz to začne. Ceny v Osle :)

Keď človek príde do Londýna, tak sa mu len oči obracajú nad britskými cenami, ale keď tu už nejakú dobu žije, dvihne sa mu aj finančny watermark a proste si zvykne. A práve, keď si myslí, že ho už nič neprekvapí, príde do Osla. A prekvapí :D

Za dve veľké menu v McDonalds sme zaplatili v prepočte na libry cca 18. Pôvodne sme si mysleli, že sme si len zle objednali, tak sme to pred odchodom skontrolovali. A neurobili sme chybu, proste to tak stojí. No čo už.

Ďalšou zastávkou bol Mathallen. Tak som vytiahla zápisniček, kde som si napísala presné inštrukcie a po menšom blúdení sme ho našli. Už len keď sme vchádzali do areálu, bolo to krásne. Po pravej strane riečka, za nami komplex plný starých tehlových budov, na ktoré mám mimochodom dosť veľkú úchylku a pred nami Food Hall, ktorý bol práve v jednej z týchto budov. Tak už sme len ochkajúci vbehli dnu a dýchali slastnú vôňu rôznych jedál a morských plodov. Bol tam výber rôzneho pitia, rýb, morských plodov, mäsa, burgrov, španielskej paelly, koláčikov, kávy...

Človek sa už len prechádza a prechádza a hltá očami všetko to jedlo, tú atmosféru.

Keďže nám v ten deň vyšlo aj krásne počasie, dali sme si hneď aj na terase dobre vychladené pivo za 16 libier /dve pivá/! Schladení pivom sme si ešte odbehli kúpiť makrónky a pomaličky sme sa šli poprechádzať po Osle.

Najmňamkovejšie makrónky, aké som jedla :)

Čo bolo nesmierne zaujímavé je fakt, aký sú neuveriteľné športový národ, takmer všetci chodia vonku v legínach a bežeckých teniskách a proste si zabehnú do obchodu, urobia nákup a zabehnú späť. A akí su nesmierne krásni... :D To je zase iná kapitola, človek tam musí ísť a pokochať sa! :)

Unavení, uchodení, s prázdnymi peňaženkami, ale spokojní sme prišli na izbu, zdriemli si a ešte sa navečer zobrali prejsť okolo Opera House. Najvtipnejší bol fakt, na čo sme prišli až večer, že bývame na ulici plnej ľahkých dev :D Samozrejme ale žiadne nebezpečie tam nebolo cítiť, naopak len veľkú zábavu. Ešte dlho sme sa prechádzali, lebo sa zotmelo až tesne pred jedenástou, šli si nakúpiť pár drobností na raňajky a tešili sa na ďalšie ráno.

Deň druhý

Po raňajkách bol náš cieľ jasný. Prejsť sa po Karl Johans Gate a urobiť menšie nákupy suvenírov, poslať pohľadnice. Ďalšou zastávkou bol Holmenkollen, čo je skokanský mostík, prechádzka po Ljabru, ktorá je trošku na dlhšie a na záver park Ekebergparken.

Doobedná časť dňa bola v znamení nákupov suvenírov, pohľadníc a nejakých drobností na pamiatku pre nás a našich blízkych.

Suma, za ktorú dostanete 2 pivá, 2 menu v McDonalds, 2 vody a keks :)

Poobede sme šli na metro, ktoré nás malo odviezť na skokanský mostík. Na stanici sme však maturovali cca 20 minút, pretože na nej nebolo označenie v akej zóne je zastávka, kde sa my chystáme. Nakoniec sme sa opýtali miestnych a dozvedeli sme sa, že všetky turistické pamiatky sú v Zóne 1.

Tak sme si kúpili 24 hodinový lístok, ktorý stál 90 NOK na osobu a asi 40 minút sme sa viezli smerom na skokanský mostík. Už len tá cesta metrom bola zážitok. Za prvé Nóri mali športový deň, tak metro bolo plné vikingských mužov a vikingských žien, na ktorých sme sa mohli pokochať :D Za druhé trasa metra bola z veľkej časti vonku, tak sme mali úžasný výhľad na Oslo, na prírodu, na fjordy, ich domy, skaly - jedným slovom nádhera. Po menšom výstupe pešibusom sme sa dostali až ku skokanskému mostíku a čuduj sa svetu, ono to až také prudké nie je. A hlavne nás prekvapilo, že je to aj pomerne krátke na brzdenie. Ale skákať by som nechcela. Na tajňáka sme si vyliezli schodíkmi určenými pre lyžiarov, aby som to videli aj z ich perspektívy. Vtedy som už pochopila, že to až také mierne nie je :)

Vyšli sme až na samý vrch, kde sa ľudia spúšťali lanovkou a šli sme sa pozrieť do menšieho obchodíku, čo majú v ňom. Tam sme si nakúpili čiapky, Tibi nórsky sveter a krásne kovové štamprlíky v koženom obale. Pod obchodom bola tzv. práčka (ako to my voláme), kde si pozriete film a práčka simuluje pohyb človeka, v ktorého ste koži a všetko je to doplnené špeciálnymi efektami.

V našom prípade to bol zoskok lyžiara z mostíku a divoká slalom jazda. Ako inak sme odtiaľ vyšli uslzení a urehotaní a pomaličky šli späť na metro.

V metre sa niečo stalo - netušíme čo, lebo oznam bol v nórštine, a tak sme vystúpili a rozhodli sa, že si urobíme neplánovanú prechádzku mestom. Pomalým krokom sme sa dostali až na Karl Johans Gate ulicu - čo je nórska hlavná obchodná cesta a prišli sme na chvíľku do izby, vyložili nákup a zobrali si čiapky, lebo sa rozpršalo.

Pekný exemplár na hlave :)

Drzá čajka ukradla úplne nový hamburger partičke chalanov priamo z ruky a potom si na ňom spokojne hodovala

Vzali sme si električku na Ljabru, ale kým sme tam prišli, začalo nám viac a viac pršať, tak sme sa len malú chvíľku prešli a šli späť na električku smerom na Ekebergparken.

Ljabru nás mrzel, lebo to mala byť dlhá prechádzka, ktorá by nás doviedla až ku výhľadu na fjordy. Každopádne sme si to vynahradili v parku, kde bol výhľad nádherný a plný umeleckých diel.

Po náročnom a únavnom dni sme sadli na električku a spokojne sa odviezli na izbu.

Ráno sme museli skoro vstávať, lebo nám doobedu letelo lietadlo späť do Londýna.

Deň tretí

...bol už len v znamení balenia, utekania na vlak - ráno som zistila, že vlak nejde o 9.05, ale až o 10.05 a predtým o 8.05, tak sme utekali na ten - sadli sme si do vlaku a v minúte sa pohol :) Ale stihli sme si kúpiť raňajky a aj nejaké sladké drobnosti na ochutnanie. Na vlakovej stanici nás už čakal starý známy pán autobusár a na letisku už viete ako to chodí.

Bye bye Oslo.

Tento výlet bol naozaj fantastický, aj keď krátky. Do Osla sa určite chceme ešte raz vrátiť na dlhšie, aby sme mali čas si obzrieť viac zákutí. My sme sa rozhodli, že prvýkrát múzeá nechceme vidieť, ale skôr kolobeh mesta a jeho krásy a naozaj sa vyplatilo. Jediné, čo odporúčame, je nehanbiť sa a zbaliť si nejaké to jedlo, aby ste zbytočne nemínali za naozaj drahú stravu, ale len niečo ochutnali a peniaze odložili na spoznávanie miestneho koloritu.

Naša najbližšia zastávka v Nórsku bude Northern Norway, kde slnko nezapadá a sú tam úžasné svetelné úkazy.

A nezabudnite, že po 18.00 v sobotu v Osle v obchode nekúpite alkohol - pivo ;) Tvrdý alkohol sa predáva len v špecializovaných obchodoch a tiež len do určitej hodiny. Jedinou možnosťou je dať si v pube, ktoré fungujú normálne.

With love,

A couple in London

About us

Subscribe & Follow

Follow us on Bloglovin'

Followers

I am a photographer

Archive

What we LOVE

Popular Posts