Už ubehlo pár dni času stráveného s Poliakmi a už nastal deň výberu nášho nového ubytovania.

S agentúrou sme boli dohodnutí, že deň pred piatkovým sťahovaním sa im uvoľnujú izby, tak sa máme prísť pozrieť, či nám budú vyhovovať.

Jedna bola vo Walthamstow. V danej štvrti sme síce už nechceli zostať, nebolo nám tu príjemne a aj okolie ju nazýva ako jedno veľké ghetto. Ale izbu okukneme aspoň so zvedavosti, čo máme čakať.

Izba bola ani nie minútku od agentúry. Čo nás v nej čakalo ani nejdem opisovať, ale v skratke izba nebola pekná, výhľad bol do steny ďalšieho domu a smrdela po glutamane sodnom. Bodajby nie, veď pod bytom bola reštaurácia.

Tak sme sa dohodli, že sa stretneme na ďalší deň, v nedeľu sa má uvoľniť izba v Leytone.

V piatok sme plní očakávania prišli obzrieť dom a izbu a to už bola iná káva.

Dom bol krásny, udržiavaný, kuchyňa čistá a veľká a naša izba síce nebola nejak extra veľká, ale bola asi najväčšia v čom sme doteraz bývali. Tak sme ju bez rozmyslu zobrali a tešili sa na nedeľu.

V nedeľu sme sa pobalili a nastúpení pred domom sme čakali na odvoz, ktorý síce meškal, ale prišiel :)

Hurá! Konečne ideme preč, konečne sa nebudem báť, konečne sa vybalíme a konečne si aj uvaríme!

Pár fotiek ešte z poľského ubytovania:

S domom sme sa náhlivo rozlúčili, pobalili kufre do auta a plní očakávania nasadli do auta. Do domu sme prišli okolo štvrtej poobede, pozoznamovali sa a utekali sa do izby vybaliť.

Tak tento dom je už naozaj o inom. V dome je nás síce dohromady osem, ale je tu kôpka správnych ľudí, takže nie je žiadny problém. Sú tu síce pravidlá, ktoré by sa niekomu nemuseli páčiť, ale nám vyhovujú, lebo na základe nich je dom udržiavaný v čistote a poriadku.

Druhú posteľ som už nemohla nafotiť, lebo na nej ležal Tibi a už som ho vyhnala z kuchyne, tak som ho nechcela vyháňať aj z postele :)

No a tu si už žijeme takmer mesiac a sme spokojní. Máme čistý dom, máme krásnu záhradu, máme sympatických spolubývajúcich a hlavne sa ku nám agentúra nesprávala ako ku handrám. Bývame v štvrti Leyton, ja tu konečne nemám strach, sme 10 minút od metra, 5 minút od parku, kde sa konala olympiáda a 15 minút od Stratfordu, odkiaľ chodia vlaky, metro, DLR aj nadzemka. Proste skvelá lokalita.

Vieme síce, že tu nezostaneme naveky, ale na začiatok je to naozaj dobré riešenie nocľahu za dobrú cenu.

A ku domu sme dostali aj psa :)

Tak môžeme spokojne skonštatovať, že kapitola sťahovanie sa nám na pár mesiacov uzavrela a môžeme konečne riešiť aj iné veci.

Z Londýna zdravia,

Zuzka & Tibor

Počas čakania na nové a snáď aj na dlhšiu dobu posledné bývanie, sme sa zoznámili s ďalším šikovným chalanom - Petrom.

Peter bol "linuxák" bývajúci v Londýne už nejaký ten rôčik a bol rád, že stretol niekoho, s kým by mohol občas zabehnúť na pivo.

A tak sme sa prvýkrát dostali do Wetherspoon's.

Ale pekne poporiadku. Čo to ten Wetherspoon's vlastne je? Je to sieť reštaurácií po celom Anglicku, ktorá bola založená v roku 1979 Timom Martinom. Každá z jeho reštaurácií je vzhľadovo ako klasická britská krčmička a zároveň sa v nej ani nevyhádžete z peňazí.

A najviac sa do nej oplatí chodiť v takzvané Club dni, kedy je špeciálna ponuka jedlo + nápoj za dobrú cenu.

V utorky býva Steak Club, stredy je Chicken Club, štvrtky Curry Club, piatky sú rybacie a v nedeľu je Sunday Club.

Ceny sú rôzne v závislosti od konkretného Club dňa a od lokality reštaurácie. Iná cena Clubu je v centre mesta a iná napr. v rezidenčnej časti.

My sme vychytali Curry Club v pube The Tyburn. A vychytali sme dobre. Spôsob objednávania je asi ako takmer v každom anglickom pube. Zistíme si číslo stolu, objednáme pri bare, zaplatíme a čakáme, kým nám donesú jedlo. Pivo sme si doniesli sami.

Ja s Tibim sme si dali jahňacie kari a Peter kuracie. A bolo výborné. K tomu na zapitie pivko a mali sme dobrú večeru za 14 libier.

Aby som nezabudla, každý pub sa volá svojim názvom, preto je najlepšie si zájsť na ich stránku http://www.jdwetherspoon.co.uk/ a zadať svoju lokalitu. Na nej nájdete výsledky najbližších pubov vo Vašom okolí a môžete ísť na istotu.

Po príjemnom večeri sme sa s Petrom rozlúčili a šli si svojou cestou - pekne na metro. A takto vyzerá stanica metra Paddington.

Samozrejme sme chceli odskúšať aj ďalšie puby z tejto siete, tak sme sa rozhodli, že si dáme obed v okolí Stratfordu. Naša nedeľná zastávka bola v Goldengrove. Obaja sme si zo Sunday Clubu dali hovädzinku so zeleninou, zemiakmi, yorkshirským pudingom a k tomu pivo. Jedlo bolo chutné, ale obsluha nás už neočarila. Na jedlo sme čakali vyše 30 minút, čo nám síce nevadilo, ale barmanka nám to podala spôsobom, aby sme vypadli a neotravovali ju.

Aj keď tento pub už nenavštívime, jedlo sa v sieti Wetherspoon's naozaj oplatí dať. My sme vyskúšali dva Cluby a v oboch prípadoch nám chutilo.

Takže, kto ste v Anglicku, určite si vyberte jeden z Club dní a svoj pub a utekajte ochutnať.

Peknú nedeľu.

Zuzka & Tibor

A čo sa dialo ďalej?

Viem, že už dosť meškám, preto sa to posnažím v čo najkratšom období dobehnúť, aby boli na blogu len tie najčerstvejšie zážitky.

Čakal nás jeden z ďalších dní, keď sme sa rozhodovali, čo budeme robiť. Ešte na Slovensku som plánovala kúpu nového objektívu, ale napokon som sa rozhodla, že ho kúpim v Londýne. Tibor mi poradil, že sa môžeme pozrieť do Curry's, čo je obchod s elektronikou. Síce bol jeden od nás len circa 45 minút chôdze, ale ja som chcela ísť do mesta. Nasadli sme teda na bus a odviezli sa do mesta. Dlho sme ho nehľadali, lenže bol zatvorený. Už o 17:30 hod. Ach. Stále v sebe držíme pražský zlozvyk, že obchody sú dlhšie otvorené a môžeme ísť nakupovať prakticky kedykoľvek do 20:00 hod.

No nič, tak sme si dali v meste aspoň večeru a doma som začala pozerať ich web. Samozrejme som zistila, že môj vybraný objektív už dávno nemajú ani v e-shope, ani v akejkoľvek ich pobočke.

Nešťastná som začala prehľadávať google, ale vyskakovali mi tam len ponuky z ebay alebo amazon alebo weby, ktoré sa mi veľmi nepáčili.

Ale potom som narazila na jeden zaujímavý. Grays of Westminster. Obchodík so sídlom v Londýne, ktorý predáva exclusively... Nikon fotoaparáty, objektívy a ďalšie príslušenstvo http://www.graysofwestminster.co.uk/. Hurá. Tak sa pôjdeme pozrieť tam. Však keď prinajhoršom ten môj nebudú mať, tak budem vyberať z ponúk na ebay.

Na druhý deň som plná napätia vytiahla Tibora a šli sme na metro. Naša cieľová zastávka - Pimlico. Cesta bola klasicky dlhá, ale napätie sa ma stále držalo. 

Vystúpili sme a šli podľa mapy hľadať obchodík. Štvrť bola nádherná. Luxusné viktoriánske domy, obrovské izby, krásne okolie, všetko dôležité nablízku a zároveň kľudná a bezpečná štvrť. Áno, tu chcem bývať. Po 10-minútovej chôdzi sme obchodík našli. Vyzeral ako luxusný butik s fotoaparátmi. Bola som nadšená. Po chvíľke sa pri nás zastavila milá pani, vzhľadovo ako by predávala luxusné oblečenie a opýtala sa ma, čo konkrétne hľadám.

Nikkor objektív 50mm 1.8G. Presne tento. Môj vytúžený. 

Majú ho! Predtým mi dala vyskúšať vzorku toho istého typu a bol to naozaj ON (rozprávam o ňom, ako o chlapovi :)).

Tak sme šli vypísať papiere. Objektív mi zabalila do nemenej luxusnej taštičky a ešte mi aj ponúkla časopis pre "Nikoňákov". Naozaj skvelý zážitok. Človek sa cíti, ako keby bol pre nich najdôležitejší zákazník na svete.

Aspoň viem, kde budem obohacovať môj foťáčik o ďalšie drobnosti. V Grays of Westminster naozaj platí: "Náš zákazník, náš pán."

Plní spokojnosti sme sa rozhodli pre prechádzku. Prešli sme cez Pimlico až ku Westminster Abbey.

Naše kroky smerovali ďalej do mesta, kde sme si urobili zastávku v bistre Jamieho Olivera http://www.jamieoliversdiner.com/ (fotečku dodatočne pridám).

Ochutnali sme jeho mňamózne burgre a coleslaw šalátik.

Naše kroky ďalej pokračovali na Baker Street, kde sme pôvodne chceli ísť do múzea Madame Tussauds, ale ceny vstupov nás odradili. Tak aspoň pohľadáme slávneho detektíva :)

Sherlocka sme síce nestretli, ale sochu odfotenú máme :) Baker Street je vlastne jedna dlhá ulica plná kaviarní, obchodov a krásnych domov. A aj plná turistov. Všetci chcú vidieť Sherlocka a veľa z nich si myslí, že aj niekedy žil. Sprievodcovia v múzeu majú na dennom poriadku otázky typu v akom období žil alebo kedy zomrel. No čo na to povedať? Sir Arthur Conan Doyle písal naozaj dobre :)

Pôvodne som chcela urobiť viac fotiek, ale po celotýždňovom cvakaní mi foťák vypovedal službu :(

Každopádne som stihla urobiť fotku ešte jedného pubu so skvelým názvom. Tlieskame a pôjdeme navštíviť :)