A čo sa dialo ďalej?

Viem, že už dosť meškám, preto sa to posnažím v čo najkratšom období dobehnúť, aby boli na blogu len tie najčerstvejšie zážitky.

Čakal nás jeden z ďalších dní, keď sme sa rozhodovali, čo budeme robiť. Ešte na Slovensku som plánovala kúpu nového objektívu, ale napokon som sa rozhodla, že ho kúpim v Londýne. Tibor mi poradil, že sa môžeme pozrieť do Curry's, čo je obchod s elektronikou. Síce bol jeden od nás len circa 45 minút chôdze, ale ja som chcela ísť do mesta. Nasadli sme teda na bus a odviezli sa do mesta. Dlho sme ho nehľadali, lenže bol zatvorený. Už o 17:30 hod. Ach. Stále v sebe držíme pražský zlozvyk, že obchody sú dlhšie otvorené a môžeme ísť nakupovať prakticky kedykoľvek do 20:00 hod.

No nič, tak sme si dali v meste aspoň večeru a doma som začala pozerať ich web. Samozrejme som zistila, že môj vybraný objektív už dávno nemajú ani v e-shope, ani v akejkoľvek ich pobočke.

Nešťastná som začala prehľadávať google, ale vyskakovali mi tam len ponuky z ebay alebo amazon alebo weby, ktoré sa mi veľmi nepáčili.

Ale potom som narazila na jeden zaujímavý. Grays of Westminster. Obchodík so sídlom v Londýne, ktorý predáva exclusively... Nikon fotoaparáty, objektívy a ďalšie príslušenstvo http://www.graysofwestminster.co.uk/. Hurá. Tak sa pôjdeme pozrieť tam. Však keď prinajhoršom ten môj nebudú mať, tak budem vyberať z ponúk na ebay.

Na druhý deň som plná napätia vytiahla Tibora a šli sme na metro. Naša cieľová zastávka - Pimlico. Cesta bola klasicky dlhá, ale napätie sa ma stále držalo. 

Vystúpili sme a šli podľa mapy hľadať obchodík. Štvrť bola nádherná. Luxusné viktoriánske domy, obrovské izby, krásne okolie, všetko dôležité nablízku a zároveň kľudná a bezpečná štvrť. Áno, tu chcem bývať. Po 10-minútovej chôdzi sme obchodík našli. Vyzeral ako luxusný butik s fotoaparátmi. Bola som nadšená. Po chvíľke sa pri nás zastavila milá pani, vzhľadovo ako by predávala luxusné oblečenie a opýtala sa ma, čo konkrétne hľadám.

Nikkor objektív 50mm 1.8G. Presne tento. Môj vytúžený. 

Majú ho! Predtým mi dala vyskúšať vzorku toho istého typu a bol to naozaj ON (rozprávam o ňom, ako o chlapovi :)).

Tak sme šli vypísať papiere. Objektív mi zabalila do nemenej luxusnej taštičky a ešte mi aj ponúkla časopis pre "Nikoňákov". Naozaj skvelý zážitok. Človek sa cíti, ako keby bol pre nich najdôležitejší zákazník na svete.

Aspoň viem, kde budem obohacovať môj foťáčik o ďalšie drobnosti. V Grays of Westminster naozaj platí: "Náš zákazník, náš pán."

Plní spokojnosti sme sa rozhodli pre prechádzku. Prešli sme cez Pimlico až ku Westminster Abbey.

Naše kroky smerovali ďalej do mesta, kde sme si urobili zastávku v bistre Jamieho Olivera http://www.jamieoliversdiner.com/ (fotečku dodatočne pridám).

Ochutnali sme jeho mňamózne burgre a coleslaw šalátik.

Naše kroky ďalej pokračovali na Baker Street, kde sme pôvodne chceli ísť do múzea Madame Tussauds, ale ceny vstupov nás odradili. Tak aspoň pohľadáme slávneho detektíva :)

Sherlocka sme síce nestretli, ale sochu odfotenú máme :) Baker Street je vlastne jedna dlhá ulica plná kaviarní, obchodov a krásnych domov. A aj plná turistov. Všetci chcú vidieť Sherlocka a veľa z nich si myslí, že aj niekedy žil. Sprievodcovia v múzeu majú na dennom poriadku otázky typu v akom období žil alebo kedy zomrel. No čo na to povedať? Sir Arthur Conan Doyle písal naozaj dobre :)

Pôvodne som chcela urobiť viac fotiek, ale po celotýždňovom cvakaní mi foťák vypovedal službu :(

Každopádne som stihla urobiť fotku ešte jedného pubu so skvelým názvom. Tlieskame a pôjdeme navštíviť :)