Dnes nastal deň nášho zoznámenia s Michalom. Máme sa stretnúť na Piccadilly Circus, keď skončí v práci. Plní očakávania nasadáme na metro a sme zvedaví, s kým sa vôbec stretneme.

Odbilo 16:40 hod., tak si voláme, kde sa nájdeme.

"Vidíte tú veľkú 39? Tak tam budem, mám oblečené sivé tričko."

Ani sme sa nemuseli hľadať, hneď sme sa spoznali.

Michal je dvojmetrový chalanisko, bývalý "ajťák", ktorý si chcel oddýchnuť od počítačov, tak šiel do Londýna - do kuchyne. A je to v podstate aj prvý človek, z ktorého úst sme počuli: "Welcome in London." 

Neuveriteľná veta, pri ktorej si človek uvedomí, že naozaj je mimo domova, v cudzej krajine s odlišnou kultúrou a zvykmi.

Po dlhom rozhovore, kto sme, čo sme, urobil pár telefonátov a čo sa nestalo? Zajtra ideme bývať! Síce cez ďalšiu agentúru (Bohemiaworld), ale aspoň sa môžeme už konečne vybaliť a začať myslieť na niečo iné.

Aspoň sa nám potvrdilo to, o čom nám hovorili iní. Keď máš v Londýne známeho, tak si vyhral. Navyše Michal je ten typ človeka, ktorého sa oplatí spoznať. Milý, ochotný, nápomocný.

Rozhovor bol natoľko vyčerpávajúci až nám vyhládlo. Šli sme sa teda pozrieť k nemu do reštaurácie. Pracuje v jednej veľkej džungli s názvom Rainforest Cafe. Jedlo musíme naozaj odporúčiť, bolo vynikajúce a reštaurácia bola, ako hovoril Michal, “amazing.” :) Hlavne pre detičky. Jedna veľká džungľa, v ktorej bola aj predajňa hračiek, plná maskotov, pohyblivých zvieratiek, ale hlavne výborného jedla.

Po večeri sme si urobili ešte menšiu prechádzku po ďalších zákutiach Londýna a boli sme v očakávaní, kde bude pokračovať naša sťahovacia púť.

S láskou,

Zuzka & Tibor