Na druhý deň sme vstali až okolo desiatej, obliekli sme sa a odbehli kúpiť raňajky. Po príchode nám bolo povedané, že medzi pol siedmou a pol ôsmou sa sťahujeme. Už budeme normálne bývať. Jupííí.

Pred sťahovaním sme sa vybrali do mesta najesť sa a na Oxford Street. Tak sme začali zisťovať, kde máme vystúpiť. Z rozprávania som vedela, že Kings Cross je stanica metra, ktorá sa nachádza v centre, tak to vyskúšame. Bol to síce kus od Oxford Street, ale prechádzka stála za to. Všade plno ľudí, hluk, že sme ani sami seba nepočuli a stovky Double-Decker busov.



 

Nakoniec sme dorazili a okrem húfov ľudí boli všade obrovské obchody, ktoré sa opakovali aj 2-3x na jednej ulici.




Výpredaje sú v plnom prúde, tak sme aj my neodolali a odbehli sme sa pozrieť do toľko ospevovaného Primarku. A bolo to niečo neuveriteľné. Človek by potreboval pol dňa, aby si ponúkaný tovar stihol detailnejšie pozrieť. Vonku bolo viac ako 28°C, tak prvé, čo nás napadlo, bolo kúpiť si trošku letnejšie oblečenie. Nákup sme zvládli rýchlo, ale čas nás tlačil, tak sme utekali späť na izbu a nachystali sme sa na sťahovanie.

Náš vodič, Milan, podobne ako v predošlý deň, nás čakal znovu s polorozbitým autom v nie úplne hygienickom stave. Ale tak, spakovali sme sa a hurá na cestu do nového a hlavne nášho. Milan nás viezol do ževraj 3.zóny, ale už dĺžka cesty značila, že nehovoril úplnú pravdu. Počas cesty nám dával zvláštne otázky typu, či sme si miesto ubytovania vybrali sami. Unavení, ale z predošlého dňa poučení, sme zbystrili pozornosť. Keď sme prichádzali, tak okolie bolo krásne, rezidenčné, ale viezol nás ďalej a ďalej.



V myšlienkách som už auto zastavovala, ale auto stále pokračovalo v jazde.
O ďalších 10 minút sme konečne dorazili na miesto. Milan nás upozornil, že nech sa neľakáme, čo sa týka prístupu, lebo z druhej strany sú obchody. Do domu sa šlo úzkou uličkou medzi domami, prechádzalo sa pomaly cez pozemky iných domov a sľubovaná záhradka bol len betón o rozlohe 1 x 1 m. Naše nové pôsobisko bolo v double izbe pre dvoch o veľkosti 3,54 x 2,08 m. Wau. Na porovnanie sme spravili pár fotiek.

 Ponúkané izby

Realita je už trošku iná

Skriňa bola tak zničená, že po naložení oblečením by nám padla na zem

 Veľkosť izby

Priechod ku posteli

Nádherné a čisté kuchyne, však? 

A toto sme dostali my

 Kúpeľna a spoločenské priestory

Realita

Pri sprchovaní sme mali pocit, že na mieste splesnivieme

Krásne domy a záhradky

My sme to mali trošku inak

Náš vysnený dom

No a navyše okrem toho, že náš dom bol jedno veľké skladisko, ku izbe sme dostali aj grátis dieru v stene :)

Kufre sme zaniesli do izby a ani nechcem opísať naše pocity. Museli sme sa ísť prejsť von a ukľudniť. To myslia naozaj vážne? Toto je to krásne ubytovanie so záhradkou v blízkosti metra a parkov. Naozaj máme za rohom všetky obchodné centrá na nákupy? Po 10 minútovej prechádzke sme zistili, že sme naozaj pekne ďaleko od centra a nemôžeme to nechať tak. Síce už bolo čosi po 20:00, museli sme im zavolať a spýtať sa, čo to má znamenať. Zobrala som telefón a samozrejme ani na 2 pokusy mi to nikto nedvihol. Tak som podala Tibimu telefón, možno bude mať on viac šťastia. A mal. A rozhovor stál za všetky drobné. Zdvihol mu to nejaký muž a na naše námietky odpovedal, že čo sme čakali, sme v Londýne, táto veľkosť izieb je bežná a nech sa lepšie pozrieme na ich webstránky, kde uvidíme fotky. Tak toto nie. To bolo posledná kvapka. Však si pozrite ich stránky www.easylondon.sk. Našou odpoveďou bolo, že poznáme ich webstránky, na základe toho sme si aj agentúru vybrali, izby nezodpovedajú obrázkom, nie sú v 3. zóne, nie sú v blízkosti metra a obchodnych centier a nie sú 20 minút metrom od centra. Sakra! Na to nám už nemal čo povedať, tak sme sa dohodli, že sa zajtra zastaví a vyriešime celú situáciu. Plní adrenalínu sme šli do najbližšieho pubu a ochutnali anglické pivo.  Aspoň tam bola usmievavá barmanka a my sme si trošku schladili hlavy. Po návrate do izby sme stále nechápali, ako agentúra vyslovene klame ľudí a ponúka im koterce, kde sa ledva vyspí jeden človek a nie dvaja. Nedokázali sme sa tam pohnúť, nieto poriadne vyspať. Celú noc bol hluk od cesty, dusno, nedalo sa vyvetrať, na posteli sme sa nemohli pohnúť, ešte aj o tretej v noci sa spustil alarm a hučal viac ako 10 minút. Na ďalší deň, "vyspatí ako rybičky", sme sa pripravovali na boj.

Ráno sme si dali sprchu a šli sa prejsť a pozrieť, čo je v okolí. Pre rodinný život to môže byť pekná štvrť, pre nás nepoužiteľná. Boli sme v Barnete, v 5. zóne. V dome nebola zariadená WI-FI a bývali tam okrem nás aj 4 dievčatá. Po krátkom rozhovore sme zistili, že aj ony sa cítia rovnako podvedené ako my. Podaktoré boli v dome len o pár dní dlhšie ako my. Po mesiaci plánovali odchod na iné miesto. V zmluve totiž bolo napísané, že musíme zaplatiť za celý mesiac dopredu a tieto peniaze nie sú vratné. Preto museli vydržať mesiac. Samozrejme my sme šli na to úplne inak. Nič nesplnili, chceme naše peniaze. Pred desiatou, na ktorú sme sa dohodli, sme našli tiché miestečko a šlo sa volať. Dotyčný pán, s ktorým sme volali deň predtým, nedvíhal, tak sme zavolali slečne, s ktorou sme podpisovali zmluvu. Rozospato nám zdvihla a samozrejme o našej situácii nevedela. Dohodli sme sa, že nám nájde niečo iné a hneď nás aj presťahujú. Po zložení telefónu nám späť zavolal dotyčný pán a snažil sa s nami manipulovať, ako deň predtým. Aby to nebolo všetko, tvrdil, že sme v 4.zóne a nie 5. Keď sa mu vyčerpali argumenty, tak chcel, aby sme v izbe bývali ďalších 10 dní a potom nás presťahujú. Po našej negatívnej odpovedi povedal, nech sa zastavíme v kancelárii a vyriešime to. Samozrejme ťahať sa s 50kg kuframi na neznáme miesto, to naozaj nie je dobrý nápad a ešte aj vlakom, ktorý by stál z 5. zóny necelých 9 libier na osobu - to naozaj neprichádza do úvahy. Opýtali sme sa, či nám preplatí cestu. Nevydržal. Zložil telefón a za pár sekúnd napísal, že príde aj s peniazmi.

Samozrejme nás ešte nejakú chvíľku (3 hodiny) naťahoval a prišiel až po našich urgenciách. 

Jeho prvá otázka bola: "Fajčíte?" -- "Nie." 

"Tak ako sa dohodneme?" -- “Tak ako ste navrhli v SMS”. 

"A čo je na izbe zlé?... Poďme sa na ňu pozrieť. Ale veď to je bežná veľkosť v Londýne." "Ja som myslel, že sa Vám tu bude páčiť." -- "To je síce fajn, ale na tom sme sa nedohodli." 

"Tak vám dám návrh, zajtra sa nám dorába jeden dom, dnes tu ešte prespíte a zajtra sa môžete nasťahovať do nového domu. Alebo sa poďte naň pozrieť. Alebo môžete už dnes v ňom prespať, ale bude to stavenisko." 

Bohužiaľ naša dôvera voči agentúre bola na bode mrazu a odpovedáme, že naozaj nechceme už cez nich bývať a chceme všetky peniaze späť. Nepáčilo sa mu to, ale vrátil všetko, vrátane rezervačného poplatku. Chvalabohu.

Tak sme šťastní odtiaľ doslova utiekli preč a šli si nájsť ubytovanie na vlastnú päsť.
Počas 5 minútového státia na zastávke nám zavolal, aby sme šli do starého domu v Becktone (dom, kde sme prespali prvú noc) a od 1.8 nás presťahuje do iného domu. Tak logicky uvažujem. Však zajtra ma byť hotový dom. Ako to, že nás chce sťahovať až od 1.8 a niekde inde? Už asi nevedel, ako inak s nami manipulovať a uvedomil si o koľko peňazí prišiel. Aby sme toho nemali dosť, tak nám o 10 minút poslal SMS, že nám dá 5 dní k ubytovaniu zdarma. Žiaľ naše sklamanie bolo také veľké, že už sme o ňom, ani o agentúre nechceli počuť. 

Autobusom sme sa odviezli do peknej anglickej krčmičky Black Horse: http://www.blackhorsebarnet.co.uk/, aby sme si na internete pozreli a zabookovali nové ubytovanie.

Krčmička bola ozaj krásna so sympatickými čašníkmi, tak sme v nej strávili viac ako hodinu, upokojili sa, schladili sa výborným Ciderom a našli si ubytovanie.

Nakoniec sme sa rozhodli pre ubytovanie InnLondon http://innlondon.co.uk/ v oblasti Kensal Green, kde sme si vyhliadli krásnu izbu a kúpili 2 noci, aby sme si oddýchli a konečne sa vyspali. Horko-ťažko sme sa dopravili a prišli do nového. Dom bol typický viktoriánsky a po vstupe do neho sme mali pocit, že sme sa ocitli v múzeu. Patrik (majiteľ) si v ňom urobil zbierku rôznych vecí, ktoré zozbieral za niekoľko rokov. Samozrejme ZASE izba nebola podľa fotiek, ale bola aspoň väčšia a pohodlnejšia, ako posledná. Celá táto situácia nám už prišla smiešna, tak sme sa pobavene ubytovali. Večer som si spravila informačný prieskum, zaslala som množstvo emailov a smsiek ohľadom ubytovania a mohli sme ísť už spokojnejšie spať.

Zuzka & Tibor

P.S.: V Londýne otvoria novú reštauráciu Bubba Gump (z filmu Forest Gump), keď ochutnáme, dáme recenziu :)